Discover PlayDecide. Download games, prepare, play. GET STARTED

Kmeňové bunky

Choose your language

PlayDecide games may be available in multiple languages

Play the game

Download, prepare, discuss & collect results.

SIGN INRegister

Kmeňové bunky sú základnými bunkami ľudského tela, ktoré majú dve základné funkcie. Buď môžu jednoducho vytvárať svoje vlastné kópie, alebo môžu vytvárať iné druhy špecializovaných buniek. Embryo vo včasnej fáze vývoja obsahuje kmeňové bunky, ktoré sa pomaly špecializujú do všetkých druhov buniek tela. Dospelé bunky už dnes v laboratóriu dokážeme „preprogramovať“ tak, aby sa vrátili do štádia podobného embryonálnemu a následne mohli vytvárať všetky druhy špecializovaných buniek.

Author / translator Andrea Bandelli

Úvod

Kmeňové bunky sú základnými bunkami ľudského tela, ktoré majú dve základné funkcie. Buď môžu jednoducho vytvárať svoje vlastné kópie, alebo môžu vytvárať iné druhy špecializovaných buniek. Embryo vo včasnej fáze vývoja obsahuje kmeňové bunky, ktoré sa pomaly špecializujú do všetkých druhov buniek tela. Dospelé bunky už dnes v laboratóriu dokážeme „preprogramovať“ tak, aby sa vrátili do štádia podobného embryonálnemu a následne mohli vytvárať všetky druhy špecializovaných buniek.

Medicínsky význam kmeňových buniek
Kmeňové bunky odobraté z embryí alebo vytvorené preprogramovaním dospelých buniek sa nemôžu vstreknúť priamo do dospelého tela vzhľadom na riziko, že by sa mohli ďalej reprodukovať a mohli by spôsobiť rakovinu. Avšak v špeciálnych laboratórnych podmienkach ich môžeme prinútiť, aby sa vyvinuli na (v podstate) akýkoľvek typ bunky ľudského tela. Tým by sme získali vhodný zdroj buniek, ktoré by mohli nahradiť tie, ktoré nie je možné po poškodení nahradiť, ako sú srdcové a nervové bunky.

Vezmime si napríklad pacienta s poškodením miechy. Ak by sa podarilo dopraviť do poškodenej miechy nervové bunky, mohol by sa uzdraviť. Nervové bunky by mohli zároveň spomaliť progresiu alebo dokonca zastaviť Parkinsonovu chorobu. Pankreatické bunky by mohli pomôcť zvládnuť cukrovku a tak ďalej. Potenciál je zjavne veľký, avšak v tejto včasnej fáze výskumu je ťažké povedať, ktoré z týchto nádejí sa premenia na skutočnosť v podobe použiteľnej liečby. Odoberanie kmeňových buniek z embryí je veľmi kontroverzné a techniky používané na preprogramovanie buniek sú v začiatkoch. Ešte stále sa nevie, či preprogramované bunky dokážu všetko to, čo embryonálne bunky.

Created 20 September 2010
Last edited 28 June 2018
Topics Ethics, Health, Science
Original English

Policy positions

Policy position 1

Výskum kmeňových buniek je možný len na dospelých bunkách alebo na bunkách z pupočníkovej krvi.

Policy position 2

Okrem dospelých buniek a buniek z pupočníkovej krvi je možné výskum kmeňových buniek realizovať aj na „prebytočných“ embryách vo veku do 14 dní, ktoré by boli inak zničené.

Policy position 3

Okrem embryí v bode 2 je možné výskum kmeňových buniek robiť aj na embryách, ktoré boli vytvorené špecificky na výskumné účely pomocou technológie IVF.

Policy position 4

Okrem bodu 3 je možné pre potreby výskumu kmeňových buniek embryá klonovať.

Story cards

Thumbnail

Anna Fitzgeraldová pracuje na vedeckom výskume indukovaných pluripotentných kmeňových buniek. Potenciál preprogramovania buniek má podľa nej budúcnosť a myslí si, že liečebné postupy na báze kmeňových buniek budú extrémne dôležité pri liečbe základných príčin mnohých závažných ochorení. Avšak vie, že takéto liečebné postupy sú ešte hudbou budúcnosti, a myslí si, že by sme sa nemali uponáhľať s klinickými štúdiami. Taktiež sa obáva, že nato, aby boli liečebné postupy k dispozícii širokej verejnosti a zároveň cenovo výhodné, bude potrebné vynaložiť veľké množstvo prostriedkov. Chce, aby jej výskum priniesol úžitok všetkým a nielen malej skupine bohatých pacientov, ktorí si môžu dovoliť špecializovanú liečbu.

Anna Fitzgeraldová
Thumbnail

Liz Hopefulová je vydatá už päť rokov. Veľmi by chcela mať deti, ale zatiaľ sa jej to nedarí. A tak aj so svojím manželom začali IVF liečbu. Prvý cyklus bol neúspešný, avšak stále majú zamrazených šesť embryí. Každé má svoje meno. V jednom formulári bola otázka, či sú pripravení venovať niektoré zo svojich embryí z IVF liečby na účely výskumu kmeňových buniek. Myšlienka, že by sa s embryami experimentovalo, napĺňa Liz hrôzou. Ak sa jej však podarí mať dieťa, možno zváži uskladnenie pupočníkovej krvi svojho dieťaťa, hoci liečebné postupy na báze kmeňových buniek z pupočníkovej krvi sú ešte hudbou budúcnosti.

Liz Hopefulová
Thumbnail

Otec O’Reilly je katolícky kňaz. Po celom svete a vo svojej krajine vidí veľa utrpenia a vyvoláva to v ňom hlboký súcit. Avšak v súlade s náukou svojej cirkvi verí, že život ľudského embrya je posvätný už od počatia. To znamená, že je nemožné akceptovať akýkoľvek výskum na embryách. Experimenty je možné robiť len na kmeňových bunkách získaných z pupočníkovej krvi alebo na iPS bunkách. Myslí si, že vedci sa neriadia duchovnými zákonmi, a preto by ich mali usmerňovať tí, čo sa nimi riadia.

Otec O’Reilly
Thumbnail

Áron Sárallyai má 23 rokov a študuje na univerzite.
Narodil sa s vrodenou primárnou nedostatočnosťou imunitného systému, ktorá mu počas života spôsobila množstvo ťažkých chorôb. Jeho zdravotný stav sa v posledných rokoch zhoršoval a nakoniec sa ocitol vo veľmi vážnom stave. Jedinou liečbou, ktorá pomáhala, bola liečba kmeňovými bunkami. Dostal kmeňové bunky od cudzieho dospelého darcu, ktorému je veľmi vďačný. Celý zákrok bol pre obidvoch bezbolestný. Vďaka tejto liečbe je jeho imunitný systém rovnaký ako imunitný systém darcu. Dostal šancu vyzdravieť. Áron podporuje liečbu kmeňovými bunkami, pretože dokáže vyliečiť vážne choroby, ale len bunkami od dospelých dobrovoľníkov. Všetkých však vyzýva k opatrnosti, pretože nejde o nijaké zázračné riešenie. Pri dostatočnej starostlivosti môže ľuďom každopádne pomôcť.

Áron Sárallyai
Thumbnail

Sir Grant Cameron vedie jeden z popredných výskumných tímov zameraných na výskum embryonálnych kmeňových buniek. Znepokojuje ho to, čo považuje za bezohľadnú emocionálnu výzvu ľudí, ktorí sú proti embryonálnemu výskumu. Je iracionálne pripisovať ľudský morálny status zhluku buniek v takejto včasnej fáze vývinu. Vo svojich vystúpeniach v médiách sa dovoláva inteligentnej a racionálnej diskusie. Ako môžu ľudia odopierať možnosť liečby toľkým pacientom? Myslí si, že je nemorálne stáť v ceste výskumu, ktorý by mohol priniesť liek na tieto ťažké choroby. Dokonca aj dnes, keď je možné vytvárať iPS bunky, verí, že výskum embryonálnych kmeňových buniek je nevyhnutný v snahe vedcov pochopiť, ako kmeňové bunky fungujú.

Sir Grant Cameron
Thumbnail

Janice Fortunová je celý život podnikateľkou. Založila spoločnosť, ktorá vytvára ľudské kmeňové bunky pre potreby výskumu a v budúcnosti aj pre klinickú prax. Zaujíma sa o chorých ľudí a uvedomuje si etické problémy, avšak jej hlavnou starosťou je, ako udržať firmu pri živote, keďže dovtedy, kým bude možné naplno využiť obrovský potenciál kmeňových buniek, ešte môže uplynúť 10 rokov aj viac. Ak sa bude zdať, že embryá prinesú výsledky najrýchlejšie, použije ich. Ak sa bude zdať, že najlepšie sú dospelé alebo iPS bunky, zvolí si túto cestu.

Janice Fortunová
Thumbnail

Ted Murdoch má 50 rokov a úspešnú kariéru. Má blízky vzťah k rodine a teší sa na život v dôchodku. Ale diagnostikovali mu Parkinsonovu chorobu a už teraz stráca niektoré funkčné schopnosti. Táto choroba v ňom vyvoláva strach. Zomrie pomaly a pravdepodobne prinesie svojej rodine veľkú bolesť. Nechce byť na príťaž. Počul o tom, že kmeňové bunky by mohli predstavovať možný spôsob liečby, a má pocit, že by mohli zachrániť ľudí, ako je on sám. Stal sa z neho silný zástanca všetkých druhov výskumu kmeňových buniek vrátane využitia embryonálnych kmeňových buniek. Spoločným úsilím a kombináciou všetkých týchto rôznych prístupov predsa musia vedci uspieť v boji s jeho chorobou.

Ted Murdoch
Thumbnail

Amanda je mladá vedkyňa zaoberajúca sa bunkovou biológiou v poprednom výskumnom laboratóriu so zameraním na výskum kmeňových buniek. Nedávno vydali vládne orgány povolenie jej nadriadeným na využívanie klonovaných embryí vytvorených z krvi pacientov s postihnutím motorických neurónov. Kmeňové bunky sa pacientovi odoberajú s cieľom vytvoriť zásobu buniek, ktoré vykazujú toto ochorenie. Amanda má zmiešané pocity z vytvárania embryí výlučne na účely výskumu. Obáva sa, že by pomýlení vedci mohli zneužiť výsledky v snahe vytvoriť klonované deti. Projekt je zatiaľ v teoretickej rovine, avšak mohol by priniesť zásadný prelom v chápaní tejto hroznej choroby. Snaží sa ujasniť si svoje vlastné stanovisko.

Amanda Prenticová
Thumbnail

Zed je transhumanista. Pre neho je regeneratívna medicína založená výlučne na kmeňových bunkách len krátkodobým cieľom. Očakáva, že dôjde k zlúčeniu výskumu preprogramovania, genetického výskumu, výskumu kmeňových buniek, kybernetiky a nanotechnológie a vzniku nových technológií, ktoré umožnia trvalé zmeny ľudských génov, ba dokonca oveľa viac. To by znamenalo nielen elimináciu genetických chorôb, ale umožnilo by to aj realizáciu vylepšení. Vedeli by sme zvýšiť svoju inteligenciu, rozšíriť senzorické funkcie, zvýšiť vytrvalosť a prekonať starnutie. Opovrhuje našou súčasnou religióznou a etickou krátkozrakosťou. Mal by sme vziať ľudský osud do vlastných rúk. Všetky zákonné obmedzenia predstavujú ohrozenie tohto osudu.

Zed Omega
Thumbnail

Dr. Sharon Taylorová je neurochirurgička a často má pacientov, ktorí sú paralyzovaní v dôsledku závažného poranenia miechy. Snaží sa držať krok s najnovším výskumom a ochotne skúša najnovšie technológie, ale znepokojuje ju, že kmeňové bunky sa často prezentujú ako zázračný liek. Má pocit, že je pod tlakom pacientov a ich rodín, aby robila transplantácie kmeňových buniek bez ohľadu na riziko. Vie však, že tieto liečby ešte neboli dostatočné testované a klinické skúšky ešte len začínajú. Nie je ochotná používať kmeňové bunky, kým nebude dostupná bezpečná a účinná liečba, avšak bojí sa, že zúfalí pacienti sa budú obracať na bezohľadných ľudí, ktorí ich môžu obrať o peniaze, a to bez ohľadu na možné riziká.

Dr. Sharon Taylorová

INFO CARDSISSUE CARDS

Veľký potenciál

Ak sa nám podarí naplno využiť potenciál embryonálnych kmeňových buniek a nezabránia nám v tom naši oponenti, existuje šanca vyliečiť celý rad v súčasnosti neliečiteľných smrteľných chorôb.

Život

Kedy začína ľudský život?

Čo je to embryo?

Aký status by sme mali prisúdiť 14 dní starému embryu:
• zhluk buniek,
• potenciálna ľudská bytosť,
• forma života,
• úplný ľudský život so všetkými právami, ktoré má ľudské dieťa?

Odôvodnenie výskumnej činnosti

Je perspektíva vyliečenia v súčasnosti smrteľných ochorení dostatočným odôvodnením pre výskum kmeňových buniek s použitím ľudských embryí?

Etický kompromis

Pri výskume embryonálnych kmeňových buniek dochádza k likvidácii embryí nie starších ako 14 dní. Podľa niektorých ľudí je neprijateľné zničiť nový život aj v prípade, že môže zachrániť život chorého človeka. Kde je pomyselná hranica?

Čie morálne hodnoty?

Aké dôležité sú morálne hodnoty minulosti? Mali by sme sa nimi riadiť alebo by sme mali morálne hodnoty prispôsobiť meniacej sa dobe?

Veda a ľudské hodnoty

Dochádza k obetovaniu hlboko zakorenených ľudských hodnôt pod tlakom vedeckých inovácií? Alebo sa nám podarí nájsť rovnováhu?

Aké použitie embryí je možné odôvodniť?

Je nesprávne vytvárať embryá výlučne pre potreby výskumu kmeňových buniek? A čo použitie prebytočných embryí z IVF alebo z výberu embryí, ktoré by boli inak zlikvidované?

Náhradné diely?

Ak vytvárame embryá jednoducho preto, aby sme ich použili ako zdroj kmeňových buniek, znamená to, že s nimi zaobchádzame ako so zdrojom náhradných dielov? A ak áno, je to v poriadku alebo nie?

Ďalšie sporné otázky v súvislosti s tehotenstvom

Mali by sme povoliť IVF (in vitro fertilizáciu alebo „deti zo skúmavky“) alebo PGD (výber embryí s cieľom vylúčiť závažné genetické ochorenia)?

Šikmá plocha?

Znamená vytváranie a používanie klonovaných embryí a preprogramovaných buniek, že sa blížime k vytvoreniu klonovaných ľudských detí?

Krok za krokom?

Mali by sme robiť výskum na klonovaných embryách už dnes? Alebo by sme mali počkať, kým dôkladne nevyužijeme celý potenciál kmeňových buniek z prebytočných IVF embryí alebo z dospelých tkanív? Mala by schopnosť preprogramovať bunky zmeniť náš pohľad na používanie embryonálnych kmeňových buniek?

Aké morálne hranice by si mala veda stanoviť?

Mali by sme vedu zväzovať morálnymi obmedzeniami? Mali by sme napríklad povoliť len výskum kmeňových buniek na iných než embryonálnych kmeňových bunkách? Ako by to mohlo ovplyvniť vývoj vedeckého výskumu? Ovplyvňuje to nejako vaše morálne stanovisko?

Obmedzenia a hranice pre embryonálny výskum a prerušenie tehotenstva

Sú 14-denný limit vzťahujúci sa na embryonálny výskum a 24-týždňový limit vzťahujúci sa na prerušenie tehotenstva založené na vedeckých alebo na morálnych základoch alebo ide len o ľubovoľne stanovené zákonné hranice?

Obmedzenie využitia vedeckých poznatkov

OSN navrhuje zakázať klonovanie ľudí. Mala by sa spoločnosť snažiť obmedziť určité aplikácie vedeckých poznatkov? Alebo bude stále platiť, že ak je to možné, tak sa to stane?

Kto by mal byť zapojený do vývoja?

Kto by mal byť zapojený do vývoja technológií a liečebných postupov na báze kmeňových buniek – štátne orgány, súkromné spoločnosti, nadácie, fondy alebo akademické inštitúcie?

Alternatívne využitie finančných prostriedkov

Mali by sa finančné prostriedky určené na výskum kmeňových buniek prerozdeliť na zahraničnú pomoc zameranú na zvýšenie dostupnosti základnej zdravotnej starostlivosti v chudobných krajinách?

Vplyv na rozvojové krajiny

Zmenšia alebo zväčšia tieto technológie globálne rozdiely medzi bohatými a chudobnými?

Pri výskume kmeňových buniek nejde len o embryá

Dospelé kmeňové bunky sa už teraz využívajú pri liečbe, napríklad v prípade transplantácie kostnej drene pri leukémii. Všetky výskumné snahy zamerané na kmeňové bunky môžu pomôcť zlepšiť naše chápanie toho, ako kmeňové bunky vlastne fungujú. Ovplyvňuje to váš pohľad na výskum embryonálnych kmeňových buniek?

Rastúce očakávania

Vzbudzujeme falošnú nádej na vyliečenie u ľudí, ktorí trpia degeneratívnymi ochoreniami?

Embryonálny výskum a kvalita života

Ako ďaleko máme právo zájsť v kontroverznom výskume embryí v snahe pomôcť starnúcej populácii žiť dlhšie? Čo ak nie je možné príliš zlepšiť kvalitu života vo veľmi vysokom veku?

Akceptovať, že všetci raz zomrieme

Existuje nejaká konečná hranica medicínskeho výskumu? Existuje nejaká hranica, pri ktorej musíme akceptovať našu smrteľnosť a realitu utrpenia?

Otázka demokracie

Aká demokratická je politická atmosféra v súvislosti s týmito otázkami a aká demokratická by mala byť?

Úloha spoločnosti

Dokonca ani v medicíne si nesmú výskumní pracovníci jednoducho vytvárať vlastné pravidlá tak, aby vyhovovali ich cieľom. Spoločnosť má právo stanoviť, čo by malo a čo by nemalo byť predmetom výskumu. Ako ďaleko môžeme v tomto zájsť? Aký rozsah kontroly nad výskumnou činnosťou by spoločnosť mala mať?

Kto by to mal financovať?

Výskum kmeňových buniek má z hľadiska liečby závažných chorôb veľký potenciál. Odkiaľ by však mali pochádzať finančné prostriedky určené pre dôležité výskumné aktivity? Kto by mal platiť za drahý postup vytvárania kmeňových buniek špecifických pre daného pacienta a špecializovaných buniek na liečbu chorôb?

Aké nariadenia potrebujeme?

Indukované pluripotentné bunky (iPS bunky) by sa potenciálne dali použiť na vytvorenie množstva klonovaných detí z dospelých buniek. Aké nariadenia by mali byť prijaté na kontrolu vývoja a využitia výsledkov výskumu iPS buniek? Ako môžeme vytvoriť právne predpisy pre budúci vývoj?

Je to otázka politiky?

Ak bude výskum prísne kontrolovaný prostredníctvom nariadení a právnych predpisov, existuje riziko, že bude vedu ovládať politika? Aký vplyv by mali mať politickí lobisti bez príslušnej odbornosti?

Čo sú to kmeňové bunky?

Kmeňové bunky sú základnými bunkami ľudského tela, ktoré sa môžu buď sami reprodukovať, alebo môžu vytvárať iné, špecializované druhy buniek.

Kmeňové bunky v embryách a u dospelých

V embryách sa kmeňové bunky postupne špecializujú a vyvíjajú do všetkých druhov buniek organizmu.
V dospelých tkanivách pomáhajú kmeňové bunky pri regenerácii konkrétnych buniek organizmu počas života.

Odkiaľ pochádzajú kmeňové bunky?

Ľudské kmeňové bunky sa podarilo extrahovať z:
• embryí,
• niektorých dospelých tkanív (napr. kostnej drene),
• pupočníkovej krvi,
• plodovej vody.

Skladovanie a používanie kmeňových buniek

Vedci dokážu kmeňové bunky izolovať a skladovať v laboratóriu neobmedzený čas. Dokážu prinútiť niektoré kmeňové bunky, aby sa zmenili na špecializované bunky, napr. nervové, kožné alebo krvné.

Prínos kmeňových buniek

Kmeňové bunky (alebo z nich odvodené špecializované bunky) by mohli spomaliť, či dokonca zastaviť progresiu niektorých degeneratívnych ochorení, opraviť poškodené tkanivá alebo vyliečiť popáleniny.

Čo sú to degeneratívne ochorenia?

Degeneratívne ochorenia môžu postihovať ľudí akéhokoľvek veku, od detstva až po starobu. Patria k nim:
• Parkinsonova choroba,
• cukrovka,
• cystická fibróza,
• skleróza multiplex,
• svalová dystrofia,
• hepatitída,
• osteoporóza.

Aktuálny stav výskumu

Výskum v tejto oblasti je v počiatočnej fáze. Jedného dňa sa môžu z kmeňových buniek vyvinúť bunkové náhrady, avšak nie je známe, aká bude účinnosť takejto liečby.

Odoberanie kmeňových buniek z embryí

Embryonálne kmeňové bunky sa zvyčajne odoberajú z embryí, ktoré vznikajú procesom in vitro fertilizácie (umelého oplodnenia). Bunky sa odoberajú, keď má embryo asi týždeň, obsahuje cca 30 – 150 nediferencovaných buniek a meria 0,14 milimetra. Embryo sa následne zlikviduje.

Z ktorých embryí pochádzajú kmeňové bunky?

Embryá, ktoré sa používajú vo výskume, sú väčšinou „prebytky“ z klinickej liečby, ako je IVF. Niektoré krajiny povoľujú ich vytváranie špecificky na účely výskumu.

Prebytočné embryá

Pri IVF vznikajú „prebytočné“ embryá vtedy, keď sa podarí vytvoriť viac embryí, než si príslušný pár želá implantovať. V súčasnosti sa v Európe skladujú stovky tisíc týchto embryí a v konečnom dôsledku čakajú na likvidáciu.

Dospelé kmeňové bunky

Kmeňové bunky sa nachádzajú v dospelých tkanivách, ako je napríklad kostná dreň a mozog. Je ich však málo a často sa dajú získať len veľmi ťažko.

Obmedzenia dospelých kmeňových buniek

Dospelé kmeňové bunky sú zvyčajne schopné vytvárať len niekoľko typov buniek, ktoré sú príbuzné buniek v danej časti tela (napr. bunky kostnej drene vytvárajú krvné, avšak nie pečeňové bunky).

iPS bunky

Indukované pluripotentné kmeňové bunky (iPS bunky) sú veľmi podobné embryonálnym kmeňovým bunkám. Vznikajú preprogramovaním dospelých buniek a môžu sa použiť na generovanie všetkých špecializovaných buniek v tele. Z iPS buniek je možné v kombinácii s hostiteľskými embryonálnymi bunkami vytvoriť celú myš.

Kmeňové bunky z pupočníkovej krvi

Kmeňové bunky sa nachádzajú v pupočníkovej krvi pri narodení. Je ich viac ako dospelých krvných kmeňových buniek, ľahšie sa získavajú a hrozí pri nich nižšie riziko odvrhnutia. Avšak posledné výskumy naznačujú, že pri použití v rámci liečby ochorení môžu spôsobovať rakovinu.

„Banky“ pupočníkovej krvi

Ak by sa podarilo pupočníkové bunky využiť na vytvorenie iných typov buniek, pupočníkovú krv by bolo možné po narodení zamraziť a odložiť do „banky“ pre prípadné použitie na bunkovú terapiu neskôr počas života. Takéto druhy liečby sú v súčasnosti ešte hudbou budúcnosti a je možné, že pre technické prekážky a náklady ani nebudú prakticky využiteľné.

14-dňový limit

Počas vývinu sa ľudské embryo implantuje do maternice približne sedem dní po oplodnení. Vtedy zároveň začína proces diferenciácie buniek. Prvé štádiá vývinu nervového systému sa objavujú po 14 dňoch. Toto obdobie predstavuje zákonný limit obmedzujúci výskum na embryách.

Zdôvodnenie 14-dňového limitu

Pred dosiahnutím 14-dňovej hranice pre výskum sa môže embryo rozdeliť na dvojčatá. Približne polovica všetkých embryí, dokonca možno aj viac, končí prirodzeným abortom z dôvodu spontánnych genetických abnormalít, ako sú napríklad nadbytočné chromozómy v DNA.

Rôzne krajiny, rôzne pravidlá

Niektoré štáty EÚ nepovoľujú žiaden výskum na embryonálnych kmeňových bunkách. Iné ho povoľujú len na prebytočných embryách z IVF. Vo Veľkej Británii je možné vytvárať embryá na účely výskumu kmeňových buniek vrátane vytvárania klonovaných embryí.

Účel a postup klonovania

Vo Veľkej Británii je nezákonné vytvoriť klonované dieťa (reprodukčné klonovanie), avšak zákon umožňuje vytvoriť klonované ľudské embryo a nechať ho dozrieť do 14-dňového vekového limitu na účely získavania kmeňových buniek (terapeutické klonovanie). Rozdiel je v účele a nie v postupe.

Hybridné embryá

Hybridné ľudsko-zvieracie embryá je možné vytvoriť odstránením genetického materiálu zo zvieracieho vajíčka a jeho nahradením ľudskou DNA. V roku 2008 získali niektorí výskumní pracovníci v Spojenom kráľovstve povolenie vytvoriť takýto druh hybridu na výskumné účely.

Prevencia rejekčnej reakcie klonovaním

Cieľom terapeutického klonovania je zabrániť telu pacienta, aby odvrhlo kmeňové bunky ako cudzie tkanivo. Bunky sa odoberajú z klonovaného embrya, ktoré sa vytvorí z vlastných buniek pacienta.

Ako funguje terapeutické klonovanie

V rámci terapeutického klonovania sa z tela pacienta odoberú bunky a spoja sa s ľudským vajíčkom, ktoré bolo zbavené DNA. Takto vzniká klonované embryo pacienta.

Prerušenie tehotenstva zo sociálnych alebo zdravotných dôvodov

Hranicou pre prerušenie tehotenstva zo sociálnych dôvodov je 24. týždeň. Prerušenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov zákon povoľuje až do pôrodu (38. – 40. týždeň).

Klonovanie a OSN

V roku 2004 bol zrušený zákaz klonovania vydaný OSN. Všetky štáty podporujú zákaz reprodukčného klonovania (vytvorenie dieťaťa pomocou postupov klonovania), avšak niektoré chceli vyhlásiť výskum na klonovaných embryách, ktorý iné štáty povolili, za nezákonný.

Vývin plodu

Mozgová štruktúra plodu sa vyvíja okolo 10. týždňa. Hranicou pre prerušenie tehotenstva zo sociálnych dôvodov je 24. týždeň, keď plod začína reagovať na svetlo, zvuk a iné senzorické stimuly. Zákonná hranica pre výskum na embryách je však 14 dní.

Prevencia rejekčnej reakcie preprogramovaním

Vedci dnes dokážu manipulovať bunky odobraté z dospelých kožných buniek tak, aby sa v laboratórnych podmienkach vrátili do embryonálneho štádia. V porovnaní s klonovaním ide o oveľa jednoduchšiu a účinnejšiu metódu.

Postoj hlavného židovského prúdu

Do 40. dňa od oplodnenia nepovažujú židovské zákony embryo za „ľudský život“. Preto je odobratie buniek z embrya morálne neutrálne.

Postoj rímskokatolíckej cirkvi

- Proti: ľudský život začína od jednobunkového štádia.
- V prospech: podľa vývinového prístupu sv. Tomáša Akvinského: Boh ľudskú dušu do embrya prenáša postupne – najprv vegetatívnu dušu, potom senzitívnu dušu a napokon ľudskú dušu.

Postoj protestantskej cirkvi

Zahŕňa širokú škálu postojov od úplnej opozície voči výskumu na embryonálnych kmeňových bunkách až po pozíciu zastávajúcu sa terapeutického klonovania.

Postoj moslimského náboženstva

Podľa moslimských zákonov dochádza k prenosu duše do embrya až v štvrtom mesiaci tehotenstva. Podľa hlavných moslimských zákonov je výskum embryonálnych kmeňových buniek z morálneho hľadiska neutrálny.

Register to download vote results of this PlayDecide game.Register