Kmeňové bunky

Anna Fitzgeraldová pracuje na vedeckom výskume indukovaných pluripotentných kmeňových buniek. Potenciál preprogramovania buniek má podľa nej budúcnosť a myslí si, že liečebné postupy na báze kmeňových buniek budú extrémne dôležité pri liečbe základných príčin mnohých závažných ochorení. Avšak vie, že takéto liečebné postupy sú ešte hudbou budúcnosti, a myslí si, že by sme sa nemali uponáhľať s klinickými štúdiami. Taktiež sa obáva, že nato, aby boli liečebné postupy k dispozícii širokej verejnosti a zároveň cenovo výhodné, bude potrebné vynaložiť veľké množstvo prostriedkov. Chce, aby jej výskum priniesol úžitok všetkým a nielen malej skupine bohatých pacientov, ktorí si môžu dovoliť špecializovanú liečbu.

Liz Hopefulová je vydatá už päť rokov. Veľmi by chcela mať deti, ale zatiaľ sa jej to nedarí. A tak aj so svojím manželom začali IVF liečbu. Prvý cyklus bol neúspešný, avšak stále majú zamrazených šesť embryí. Každé má svoje meno. V jednom formulári bola otázka, či sú pripravení venovať niektoré zo svojich embryí z IVF liečby na účely výskumu kmeňových buniek. Myšlienka, že by sa s embryami experimentovalo, napĺňa Liz hrôzou. Ak sa jej však podarí mať dieťa, možno zváži uskladnenie pupočníkovej krvi svojho dieťaťa, hoci liečebné postupy na báze kmeňových buniek z pupočníkovej krvi sú ešte hudbou budúcnosti.

Otec O’Reilly je katolícky kňaz. Po celom svete a vo svojej krajine vidí veľa utrpenia a vyvoláva to v ňom hlboký súcit. Avšak v súlade s náukou svojej cirkvi verí, že život ľudského embrya je posvätný už od počatia. To znamená, že je nemožné akceptovať akýkoľvek výskum na embryách. Experimenty je možné robiť len na kmeňových bunkách získaných z pupočníkovej krvi alebo na iPS bunkách. Myslí si, že vedci sa neriadia duchovnými zákonmi, a preto by ich mali usmerňovať tí, čo sa nimi riadia.

Áron Sárallyai má 23 rokov a študuje na univerzite.
Narodil sa s vrodenou primárnou nedostatočnosťou imunitného systému, ktorá mu počas života spôsobila množstvo ťažkých chorôb. Jeho zdravotný stav sa v posledných rokoch zhoršoval a nakoniec sa ocitol vo veľmi vážnom stave. Jedinou liečbou, ktorá pomáhala, bola liečba kmeňovými bunkami. Dostal kmeňové bunky od cudzieho dospelého darcu, ktorému je veľmi vďačný. Celý zákrok bol pre obidvoch bezbolestný. Vďaka tejto liečbe je jeho imunitný systém rovnaký ako imunitný systém darcu. Dostal šancu vyzdravieť. Áron podporuje liečbu kmeňovými bunkami, pretože dokáže vyliečiť vážne choroby, ale len bunkami od dospelých dobrovoľníkov. Všetkých však vyzýva k opatrnosti, pretože nejde o nijaké zázračné riešenie. Pri dostatočnej starostlivosti môže ľuďom každopádne pomôcť.

Sir Grant Cameron vedie jeden z popredných výskumných tímov zameraných na výskum embryonálnych kmeňových buniek. Znepokojuje ho to, čo považuje za bezohľadnú emocionálnu výzvu ľudí, ktorí sú proti embryonálnemu výskumu. Je iracionálne pripisovať ľudský morálny status zhluku buniek v takejto včasnej fáze vývinu. Vo svojich vystúpeniach v médiách sa dovoláva inteligentnej a racionálnej diskusie. Ako môžu ľudia odopierať možnosť liečby toľkým pacientom? Myslí si, že je nemorálne stáť v ceste výskumu, ktorý by mohol priniesť liek na tieto ťažké choroby. Dokonca aj dnes, keď je možné vytvárať iPS bunky, verí, že výskum embryonálnych kmeňových buniek je nevyhnutný v snahe vedcov pochopiť, ako kmeňové bunky fungujú.

Janice Fortunová je celý život podnikateľkou. Založila spoločnosť, ktorá vytvára ľudské kmeňové bunky pre potreby výskumu a v budúcnosti aj pre klinickú prax. Zaujíma sa o chorých ľudí a uvedomuje si etické problémy, avšak jej hlavnou starosťou je, ako udržať firmu pri živote, keďže dovtedy, kým bude možné naplno využiť obrovský potenciál kmeňových buniek, ešte môže uplynúť 10 rokov aj viac. Ak sa bude zdať, že embryá prinesú výsledky najrýchlejšie, použije ich. Ak sa bude zdať, že najlepšie sú dospelé alebo iPS bunky, zvolí si túto cestu.

Ted Murdoch má 50 rokov a úspešnú kariéru. Má blízky vzťah k rodine a teší sa na život v dôchodku. Ale diagnostikovali mu Parkinsonovu chorobu a už teraz stráca niektoré funkčné schopnosti. Táto choroba v ňom vyvoláva strach. Zomrie pomaly a pravdepodobne prinesie svojej rodine veľkú bolesť. Nechce byť na príťaž. Počul o tom, že kmeňové bunky by mohli predstavovať možný spôsob liečby, a má pocit, že by mohli zachrániť ľudí, ako je on sám. Stal sa z neho silný zástanca všetkých druhov výskumu kmeňových buniek vrátane využitia embryonálnych kmeňových buniek. Spoločným úsilím a kombináciou všetkých týchto rôznych prístupov predsa musia vedci uspieť v boji s jeho chorobou.

Amanda je mladá vedkyňa zaoberajúca sa bunkovou biológiou v poprednom výskumnom laboratóriu so zameraním na výskum kmeňových buniek. Nedávno vydali vládne orgány povolenie jej nadriadeným na využívanie klonovaných embryí vytvorených z krvi pacientov s postihnutím motorických neurónov. Kmeňové bunky sa pacientovi odoberajú s cieľom vytvoriť zásobu buniek, ktoré vykazujú toto ochorenie. Amanda má zmiešané pocity z vytvárania embryí výlučne na účely výskumu. Obáva sa, že by pomýlení vedci mohli zneužiť výsledky v snahe vytvoriť klonované deti. Projekt je zatiaľ v teoretickej rovine, avšak mohol by priniesť zásadný prelom v chápaní tejto hroznej choroby. Snaží sa ujasniť si svoje vlastné stanovisko.

Zed je transhumanista. Pre neho je regeneratívna medicína založená výlučne na kmeňových bunkách len krátkodobým cieľom. Očakáva, že dôjde k zlúčeniu výskumu preprogramovania, genetického výskumu, výskumu kmeňových buniek, kybernetiky a nanotechnológie a vzniku nových technológií, ktoré umožnia trvalé zmeny ľudských génov, ba dokonca oveľa viac. To by znamenalo nielen elimináciu genetických chorôb, ale umožnilo by to aj realizáciu vylepšení. Vedeli by sme zvýšiť svoju inteligenciu, rozšíriť senzorické funkcie, zvýšiť vytrvalosť a prekonať starnutie. Opovrhuje našou súčasnou religióznou a etickou krátkozrakosťou. Mal by sme vziať ľudský osud do vlastných rúk. Všetky zákonné obmedzenia predstavujú ohrozenie tohto osudu.

Dr. Sharon Taylorová je neurochirurgička a často má pacientov, ktorí sú paralyzovaní v dôsledku závažného poranenia miechy. Snaží sa držať krok s najnovším výskumom a ochotne skúša najnovšie technológie, ale znepokojuje ju, že kmeňové bunky sa často prezentujú ako zázračný liek. Má pocit, že je pod tlakom pacientov a ich rodín, aby robila transplantácie kmeňových buniek bez ohľadu na riziko. Vie však, že tieto liečby ešte neboli dostatočné testované a klinické skúšky ešte len začínajú. Nie je ochotná používať kmeňové bunky, kým nebude dostupná bezpečná a účinná liečba, avšak bojí sa, že zúfalí pacienti sa budú obracať na bezohľadných ľudí, ktorí ich môžu obrať o peniaze, a to bez ohľadu na možné riziká.