Klimatické zmeny

Množstvo oxidu uhličitého v atmosfére je priamo ovplyvňované ľudskou činnosťou. Pri spotrebe fosílnych palív (uhlia, ropy, benzínu a motorovej nafty) sa obsah oxidu uhličitého v ovzduší zvyšuje.

Približne 87% svetovej výroby elektrickej energie pochádza zo spaľovania fosílnych palív.

Ľad pod povrchom Antarktídy do začiatku priemyselnej revolúcie (1800) obsahoval fluktuujúce kolísajúce okolo istej stabilnej hodnoty), ale pritom relatívne stabilné množstvo oxidu uhličitého.

Od začiatku 19.storočia začalo množstvo oxidu uhličitého prudko rásť.

Odlesňovanie spôsobuje uvoľňovanie uhlíka viazaného vo vyťaženej lesnej hmote. Zároveň pre úbytok lesov klesá schopnosť odstraňovať CO2 z atmosféry.

Denne zmizne lesná plocha väčšia ako je plocha 45 000 futbalových ihrísk.

Počas 146 rokoch merania globálnej teploty (pôdy, vzduchu a oceánov) 20 z 21 najvyšších teplôt bolo zaznamenaných za posledných 25 rokoch.

Na Slovensku za posledných 100 rokov stúpla priemerná ročná teplota vzduchu o 1,1°C.

Teplota na Aljaške rastie desaťkrát rýchlejšie ako vo zvyšku sveta.
Permafrost (trvalo zamrznutá pôda) sa rozmrazuje prvýkrát po niekoľkých tisíckach rokov. V dôsledku topenia permafrostu sa deformujú cesty a domy sa zabárajú do pôdy.

Jeden z najlepších klimatológov NASA James Hansen skúma klimatické zmeny viac ako 15 rokov.
Skonštatoval, že ak naďalej budeme odkladať opatrenia na redukciu emisií oxidu uhličitého, hrozí nám zreteľné nebezpečenstvo.

Lima, hlavné mesto Peru, je v zásobovaní vodou závislá od roztápania ľadovcov. Po úplnom roztopení ľadovca ostane 8 miliónové mesto bez pitnej vody.

Himalájske ľadovce a ľadovce na Tibetskej náhornej plošine poskytujú viac ako polovicu pitnej vody pre 40% svetovej populácie.

Pri teplejšom počasí sa môže udržať väčší obsah vodných pár v atmosfére a tým môžeme očakávať výdatnejšie dažde alebo sneženia. Počet veľkých povodní zaznamenaných v každom desaťročí od roku 1950 v celo-svetovom meradle neustále rastie.

V júli 2005 napadlo v indickom Bombaji počas 24 hodín 939,8 mm zrážok. V dôsledku záplavy a zosuvu pôdy vtedy zahynulo najmenej 1000 ľudí.

V roku 2003 spôsobila vlna horúčav v Európe asi 35 000 úmrtí, hlavne u starších, veľmi mladých alebo chronicky chorých ľudí.

Na druhej strane, teplejšie zimy znamenali menej úmrtí zapríčinených chladným počasím.

Väčšie výkyvy teplôt a zrážok ako v minulosti, ovplyvňujú tradičný charakter Žatvy na Slovensku.

Otepľovanie spôsobuje, že žatva prebieha naraz vo viacerých lokalitách, čo si vyžaduje viac strojov.

Ďalším prejavom klimatických zmien bol výrazný pokles relatívnej vlhkosti vzduchu (do 5 %). Podobne poklesli aj charakteristiky snehovej pokrývky na celom území Slovenska.

Dr. Terry Rootová analyzovala viacero výskumných prác zameraných na dôsledky globálneho otepľovania na rastliny a zvieratá. Zistila, že z 1500 biologických druhov sa u 1200 druhov preukázali zmeny súvisiace s globálnym otepľovaním.

U dvoch druhov (červených veveričiek a ovocných mušiek) sa preukázali genetické zmeny spôsobené globálnym otepľovaním.

Polárne medvede lovia tulene v blízkosti okrajov ľadovcových šelfov (presahov ľadovca z pevniny) v Arktíde. V dôsledku úbytku ľadovcového šelfu a jeho lámania sa na menšie časti kryhy) zostávajú polárne medvede uväznené stovky míľ od ľadovcového šelfu.

Priemerná hmotnosť polárnych medveďov klesla za posledné dve desaťročia o 25% a mnoho z nich zahynulo hladom.

Lov tresky v Beringovom mori v blízkosti Aljašky je najväčší na svete. Rybári sa obávajú klimatických zmien, ktoré môžu spôsobiť presun oblasti výhodného rybolovu do chladnejších ruských vôd.

Keď sa južné oblasti Beringovho mora ohrejú o 2°C, rybári pozorujú migráciu morských živočíchov smerom na sever.

Hoci Afrika má najnižšiu spotrebu fosílnych palív na osobu, môže ju otepľovanie spôsobené skleníkovými plynmi ovplyvniť najvýraznejšie.

Znížené množstvo spadnutých zrážok, klesajúce zásoby vody a úbytok poľnohospodárskej pôdy prispejú k hladomoru, chorobám a ekonomickému poklesu.

Letectvo je zodpovedné za približne 2% celkových emisií oxidu uhličitého. Niektoré letecké spoločnosti kompenzujú emisie oxidu uhličitého investíciami do projektov, ktoré šetria energiu. Investujú napríklad do technológií zvyšujúcich efektívnosť priemyslu, alebo do technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

Aj jednotlivci môžu výrazne prispieť k zníženiu produkcie oxidu uhličitého.
Nastavenie domáceho termostatu tak, aby sa znížila spotreba energie na vykurovanie a klimatizáciu priestorov, prípadne použitie pasívneho solárneho vykurovania a chladenia, môže mať veľký vplyv na emisie oxidu uhličitého produkovaného vašou domácnosťou.

Vždy, keď nahradíte bežné žiarovky energeticky efektívnymi kompaktnými žiarivkami fluorescenčnými žiarovkami), spolu so šetrením elektrickej energie prispievate k zníženiu emisií oxidu uhličitého.

Žiarivky (fluorescenčné žiarovky) pri produkcii rovnakého množstva svetla ako bežné žiarovky znižujú energetické náklady a tým aj emisie skleníkových plynov o 75%.

Elektrárne, ktoré využívajú na výrobu elektrickej energie uhlie, sú najväčším zdrojom emisií oxidu uhličitého (CO2). Spaľovanie uhlia tvorí celosvetovo tretinu všetkých emisií oxidu uhličitého. Produkuje takmer 40% svetovej energie a na ďalšie roky sú naplánované ešte stovky nových uhoľných elektrární.

Po prijatí opatrení na obmedzenie emisií uhlíka z podnikov a domácností sa môže zostávajúca produkcia uhlíka vykryť investíciami alebo opatreniami, vedúcimi k absorpcii alebo k redukcii emisií oxidu uhličitého.

Príklady „uhlíkovej kompenzácie“: výsadba stromov, podpora výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, podpora organizácií poskytujúcich alternatívne alebo obnoviteľné zdroje energie.

Ktoré oblasti ľudských činností sú ovplyvňované klimatickými zmenami?

Sú to napríklad: poľnohospodárstvo, zásobovanie vodou, zdroje energie, lesníctvo, rybolov, doprava, poisťovníctvo, cestovný ruch, pomoc pri katastrofách, verejné zdravotníctvo (ochorenia prenášané parazitmi).

Keby sme si Zem predstavili veľkú ako jablko, bola by jej atmosféra hrubá asi ako jablková šupka.
Vrstva zemskej atmosféry je taká tenká, že jej chemické zloženie sa môže vplyvom ľudskej činnosti meniť.

Oceanografický ústav Woods Hole: „Globálne otepľovanie je destabilizujúci faktor, ktorý zvyšuje pravdepodobnosť náhlej zmeny klímy.“

Mohol by sa narušiť systém morských prúdov, ktorý rozvádza teplo po planéte. To by spôsobilo, že niektoré regióny sa ochladia, kým v iných oblastiach sa oteplí.

Počas „Malej dobe ľadovej“ v období rokov 1550 - 1850, sa obyvatelia Londýna mohli korčuľovať na Temži a v austrálskom Sydney padal sneh.
Obdobie „Malej doby ľadovej“ bolo sprevádzané neúrodou, hladom, chorobami a masovou migráciu obyvateľstva. Pri súčasnej svetovej populácii, by podobná náhla zmena teploty mala katastrofálne následky.